Príbeh našej zakladateľky Katky 

Dobrú smrť som mala možnosť zažiť a vnímať, keď zomieral môj otec. Nikdy nemal rád lekárov a nemocnice. Napriek pokročilému štádiu rakoviny pľúc chcel byť doma. Odbornú pomoc v podobe hospicu alebo paliatívneho lekára sme nenašli. Hľadali sme ju cez kamarátov – lekárov. Naša mama aj napriek tomu starostlivosť o otca zvládla perfektne. Bol tam strach aj stres, ale aj veľa pekných chvíľ. Držanie za ruku pri pozeraní telky, čo sa inak nikdy u nás doma nedialo. Vypovedané aj nevypovedané zmierenia. So životom, so smrťou, ale aj medzi nami navzájom. Vidieť ho ležať doma a v pokoji odchádzať bolo pre mňa veľkým darom.“